counter

Meniny na web

In-počasie

   

 

 

 

Hliva ustricová

(Pleurotus ostreatus)

 

 

          Získava i v súčasnosti čoraz väčšiu popularitu než žampióny. Oproti nim má jednu veľkú výhodu – zámena s jedovatou muchotrávkou zelenkastou je vylúčená. Hliva je bohatá na vitamíny, aminokyseliny a minerálne látky, ktoré chránia ľudský organizmus pred pôsobením toxických látok. Dokonca pomáha pri znižovaní hladiny cholesterolu v krvi. Hliva je nízko energetická potravina a tak je vhodná i do redukčných diét. Predpokladá sa, že obsahuje aj látky s protirakovinovými účinkami.

        Pestovanie vo vreciach so slamou

Tento spôsob je vhodný pre pestovanie hlivy ústricovitej počas celého roka. Substrátom je slama. Musí byt čistá, suchá a nadrvená. Do čistých igelitových vriec sa slama natlačí a preleje vriacou vodou s teplotou minimálne 90°C. Všetka slama má byt ponorená vo vriacej vode. Vrece sa opatrne zaviaže. Na druhý deň sa spodné rohy vreca odrežú a celé sa môže predierovať. Prebytočná voda cez otvory odtečie. Pripravený očkovací substrát sa čistou rukou rovnomerne rozdelí po obvode slamy, medzi igelitom a slamou. Z 1 l očkovacieho substrátu sa zaočkujú 2-3 vrecia. Takto pripravená sadba sa vo vreci jemne zviaže , aby mohol prúdit vzduch. Vrecia sa uložia na tmavom mieste so stálou teplotou 15-20°C. Po prerastení substrátu mycéliom, ked je obsah vreca celý biely, vrece sa uloží na svetlé miesto. Dôležité je dobré vetranie. V závislosti od podmienok prostredia sa prvé primordiá objavia za 2-4 týždne. Tieto sa rýchlo zväčšujú. Pri suchom počasí je potrebné rastúce trsy hlivy viackrát postriekať vodou. V čase keď sa podvinutie plodníc v trse začína vyrovnávať môže sa trs vyrezať. Plodnice narastajú dovtedy, kým substrát s mycéliom vo vreci nezmäkne a nezačne sa rozkladať.

Pestovanie na drevených klátikoch

Je to pomerne jednoduchý spôsob pestovania. Môžu sa použiť klátiky z dreva topoľa, osiky, vrby, brezy, lipy, buku a hrabu. Z ovocných drevín je vhodný orech, jabloň, hruška a slivka. Drevo na takéto pestovanie musí mat dostatočný obsah vody. Nevhodné je drevo z agátu a drevo ihličnanov. Očkovací substrát – sadbu je možné zakúpiť u nás . Najvhodnejší termín očkovania klátikov očkovacím substrátom je apríl až máj. Klátiky by mali mat dĺžku 30-40 cm a čisté rezné plochy. Optimálny priemer klátika je 15-20cm. Kôru z klátika nie je potrebné olupovať. Na rezné rany sa lyžicou dôkladne rozotrie očkovací substrát. Klátiky sa nechajú ležať na boku. Ak má klátik ranu po odvetvení, natrie sa aj táto očkovacím substrátom. Z klátika sa môže odrezať aj 3-4 cm hrubý krúžok. Na reznú plochu sa rozotrie očkovací substrát a krúžok sa pribije klincom. Z 1 l očkovacieho substrátu možno zaockovat20-40 klátikov podľa hrúbky. Zaočkované klátiky sa vložia do čistých igelitových vriec. Vrecia sa na vrchu slabo uviažu, aby mohol prúdiť vzduch. Igelitové vrece chráni klátiky pred vyschnutím. Do vriec sa môže naliať aj trochu vody. Vrecia sa uložia do tienistého a teplotne stáleho priestoru. Do pivnice, pod prístrešok, pod strom so širokou korunou a dostatkom tieňa. Priame slnko klátiky nadmerne vyhreje a mycélium sa žničí. Mycélium začína prerastať drevo už skoro po založení. Na povrchu sa objavuje vatovitý biely povlak. Obsah igelitového vreca má charakteristickú vôňu, typickú pre mycélium hlivy. Koncom septembra, keď nastane jesenné daždivé a hmlisté počasie, môžu sa klátiky osadiť do pôdy. Vysádzajú sa na tienisté miesto. Ak je to oblasť s vyšším množstvom zrážok, klátiky sa vysádzajú do hĺbky jednej tretiny. V suchších oblastiach s nižším úhrnom zrážok sa klátiky môžu vysadiť až do dvoch tretín. Jedna tretina sa ponechá nad povrchom pôdy. Medzi jednotlivými klátikmi sa ponechá aspoň 20 cm vzdialenosť. Pri suchom počasí je potrebné klátiky polievať. Neznášajú však trvalé zamokrenie. Keď teplota poklesne pod 10°C, o niekoľko dní sa objavia na dreve prvé huby. Úroda je až do silných mrazov. Mráz prerastené klátiky nepoškodí. Na jar tvorba plodníc pri vhodnej teplote pokračuje. Dobre vyvinuté plodnice sa zberajú vykrúcaním celých trsov, alebo vyrezávaním z dreva. Úroda v prvú jeseň je nižšia. Najvyššia úroda je v druhom roku od výsadby.